História Vianoc

Slovo advent pochádza z latinského adventus - príchod. Začiatky jeho slávenia sa datujú od konca 4. stor. v Južnej Gálii a Španielsku, v Ríme sa spomína za pápeža Leva I. Veľkého v 5. stor. V 6. stor. bol už súčasťou cirkevných kalendárov, definitívnu podobu mal v 8. - 9. stor. História adventného venca siaha do 19. stor. do Hamburgu. Tamojší duchovný, ktorý zriadil pre opustené deti útulok, ako odpoveď na ich otázky, o koľko dní budú Vianoce, vyrobil drevený veniec s 24 sviečkami, 19 tenkými pre všedné dni a 4 hrubými pre štyri adventné nedele. Veniec sám o sebe bol od nepamäti prejavom úcty, radosti a víťazstva.

Štedrý deň

(Štedrý deň, Vilija, Vigilija, Kračun)

Na Štedrý deň, večer 24. decembra po vyjdení prvej hviezdy sa končí pôst, trvajúci počas štyroch týždňov adventu a začínajú sa vianočné sviatky. Postaví sa betlehem, spievajú sa koledy a zasadne sa k bohato prestretému stolu po období zdržanlivosti, rozjímame a očakávame narodenie Ježiša Krista. (Liturgicky sa Vianoce začínajú adventom) V noci z 24. na 25. je polnočná svätá omša.

Božie narodenie

Pápež Liberius roku 354 n. l. rozhodol, že 25. december sa bude sláviť ako deň narodenia Ježiša Krista, čím založil kresťanské vianočné sviatky. Predtým sa do 16. storočia v rovnakom ročnom období oslavoval slnovrat a podľa stredovekého cirkevného kalendára bol 25. december považovaný za Nový rok. Pri presune na 1. januára sa v ľudovej tradícii zvyky z 25. decembra opakovali na Nový rok, no dodržiavali sa aj na Božie narodenie.

Vianoce vo východných cirkvách

K východnému obradu sa u nás hlásia gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. V predvečer Narodenia Pána 24. decembra je pôst, poobede sa slávi liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. V noci je Veľké povečerie s utierňou Narodenia Pána - spoločnou svätou liturgiou, dodržiavanou u nás. Na druhý deň sa slávi sviatok Presvätej Bohorodičky Panny Márie a Svätej rodiny. Na tretí sviatok sa pripomína svätý Štefan.

Betlehemy

Prvý písomne doložený živý betlehem alebo jasličky vytvoril sv. František z Assisi, keď v r. 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku dal do jaslí dieťa a vedľa stáli Mária, Jozef, osol a vôl. Do konca 18. stor. stavali betlehemy v kostoloch, po zákaze Jozefom II. ich stavali a vyrezávali doma.

Stromček

Podľa legendy zo 6. storočia slávil v Burgundsku írsky mních Vianoce pri posvätenej jedli na kopci s miestnymi obyvateľmi, Pieseň z 13. stor. sa zmieňuje o domčeku s horiacimi sviečkami. V r. 1570 v Brémach si každý mohol vyrezať v mestských lesoch jedličku na Vianoce. Zdobili ju ovocím, sladkosťami, papierovými kvetmi. V 17. storočí sa stromček v Nemecku od remeselníkov rozšíril medzi šľachtu a úradníctvo, v 18. stor. do evanjelických kostolov, v 19. ho začali ozdobovať mešťania a vydal sa do iných krajín.

Pieseň Tichá noc, svätá noc

Text najznámejšej vianočnej piesne napísal v roku 1816 kňaz Joseph Mohr v Lungau v rakúsku ako báseň. Jeho prosbe, skomponovať k nej melódiu, vyhovel organista Franz Xaver Gruher 24. decembra 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu a Mohr pieseň zaradil do polnočnej omše v kaplnke tamojšieho kostola, kde mala úspech.